Keďže sa blíži sezóna horských pretekov, rozhodli sme sa aj my opäť trénovať. Ako tréningová oblasť nám slúži Malá Fatra, kde vieme úspešne na potenciálne krátkej vzdialenosti nazbierať potenciálne veľké prevýšenie :). Cieľ je jasný, vo Vrátnej prespať a skoro ráno vyraziť na rôzne vrcholy z ktorých opätovne zbehneme do dolín. Takto sa dokáže efektívne natrénovať pekné prevýšenie. Zariskoval som a zobral som na tento trip aj telefón Nokia Lumia 1020. Predsa len nie je moc outdoorový 🙂
Začiatok
Všetko musí niekde začať a tak my začíname našou večerou a pivkom. Keďže v Haluškárni nemajú halušky bez mäsa, musím si dať pizzu.
Noc prebehne v pohode, spanie príjemné a už nás čaká stávačka o 04:30. Nič moc no, ale tak to chodí. Vykračujeme si Terchovou a o chvíľu sa nám zjaví už náš prvý kopec, Malý Rozsutec. Radosť sa naň tešiť :). Na čekpointe Biely potok, odbáčame po zelenej smer Rozsutec. Tu môžeme vidieť pekný východ slnka.
Odtiaľto už ideme smer prvé stúpanie, smer lúčky ktoré ozaj nevidieť hocikde, hlavne s pozadím aké si môžete sami prezrieť. Krása Terchovskej oblasti spočíva aj v tom, že dedinská dobová infrašktruktúra zasahuje mnohoráz do hĺbky lesov ako inde nie.
Teplota stúpa takže je treba prezliecť veci, ruksak je minimalistický, tak sa to musí robiť s rozumom, aby sa to všetko zmestilo.
Touto trasou idem prvý raz, takže v skutočnosti neviem ako dlho ešte, ale v podstate to je jedno, treba len šľapať :), krásy tu je dosť. Pomaly sa strminka začne poriadne dvíhať. Ani sa nenazdáme a už sme aj pri reťaziach, to znamená že stúpame po „stenách“ Malého Rozsutca z opačnej strany. Na Rozsutci pozeráme dookola a vidno aj celý hrebeň na ktorý vyjdeme ešte ďalšie dva razy.
Výhľady z hrebienku Malého Rozsutca na zvyšok Kriváňskej Fatry.
Poďla fotky vidím, že sme boli ráno ešte predsa len celkom spuchnutí, v pozadí Veľký Rozsutec. Pokocháme sa ranným slniečkom, niektorí rannou cigaretkou a zliezame opačnou stenou Malého Rozsutca do Medzirozsutcia. Veľký Rozsutec má teraz uzavierku, takže zbiehame do dedinky Biela. Stehná plačú radosťou z nazbieranej kyseliny mliečnej, my však vieme, že to len začína tréning.
Nad Bielou kvitnú lúky ostošesť a opäť nás tu sprevádza lokálna architektúra, s rozkvitnutými kvetmi.
Na moje prekvapenie je ešte stále k dispozícií Medvedí cesnak. Darmo zázrivská oblasť je posunutá s teplotami inde. V dedinke natrafíme na lokálneho psíka Bobinku, ktorá nám robí sprievodcu po okraj dediny. Potom sa vracia domov po vlastnej psej osy.
Za dedinou začína opäť šľapačka do Medziholia kde si obnovíme tekutiny v potôčiku a vyrážame ďalej. Zvyšné naše radosti a slasti napíšem v pokračovaní tohoto článku cez týždeň :). ps: trasu samozrejme nahrávam na aplikáciu dúfajúc, že batéria vydrží celý trip 😀
