Tento článok je posledný zo série Malá Fatra. Čo sme pozažívali a hlavne pofotili sa môžete dosledovať v predošlom článku. Telefónik NOKIA Lumia 1020 som vzal na odvážny trip. Je tomu tak lebo bežíme, zároveň sme x hodín v horách na ľahko a natesno pobalení. Z toho vyplýva, že nie je veľa priestoru na ochranu telefónu pri prípadných pádoch, alebo nárazoch.. Zatiaľ sa drží, ale displej s fotením a gps záznamom, predsa len papká batériu viac ako je treba.
Z chaty pod Chlebom odchádzame občerstvení v dobrej nálade. Zbiehame do doliny na Zajacovú(to je turistický rázcestník nad Šútovom). Tu sa odkláňame na bočnú zvažnicu aby sme opäť vystúpili na vrchol a hrebeň. Už to začína byť pakáreň :). Každý následny výšľap hore je cca 800-1000 výškových metrov, čo je na tak „krátke“ vzdialenosti dosť agresívny „náklad“.Nič to, po zvažnici šlapeme smer Kriváň, tu sa začíname trošku motkať.
Už sa konečne domotkáme do strminy, kde nám …teda mne idú stehná opäť odpadnúť od bolesti. Moji parťáci sú oproti mne dobre pripravení. Keď prekonáme hlavné prevýšenie, pozeráme sa z druhej strany doliny na Chatu pod Chlebom kde sme 2 hodiny dozadu boli v klídku na lavičke.
Teraz začína pásmo kosodreviny, ktorá nas pochová zaživa na 1,5 hodiny. Zoberie nám posledné kúsky sily ktorú sme potrebovali ešte minimálne na dva zbehy do doliny a jeden výšľap hore na hrebeň…to ešte nerátam, že sme len pod Kriváňom. Keď sa dostaneme z tohoto labyrintu horských stromčekov, je 18:00 hodín podvečer.
Vystúpime konečne na Kriváň.
Pofotíme ľúbezný hrebeň Malej Fatry a v pozadí vidíme náš prvý vrchol tohoto tripu, Malý Rozsutec. Tesne pod vrcholom som už musel vypnúť gps nahrávanie, aby mi vyšlo ešte z batérie na pár fotiek.
Týmto počinom vydržala Nokia Lumia 1020 fotiť takmer celý deň v určitých intervaloch, natočiť nejaké krátke videá, ktoré ale ako som zistil boli slabej kvality, pretože boli zachytávané počas behu. Predpokladám, že sa bude jednať zrejme o stabilizátor obrazu. Vyzeralo to ako 2d video, keď som to pozeral :). Robí to krásne videá, ale musíte stáť v kľude, prípadne max pomaly kráčať. V hodínách bol tento telefón so všetkým aktívny 12 hodín.
Späť k článku :). Zbiehame dole do doliny, ja už ale nie som fit.
Mám problémy aj s úponom pri kolene čo ma total spomaľuje a tým pádom aj celú skupinu. Dole vo Vrátnej je už všetko zavreté. Takto nám padá posledná možnosť sa nejako občerstviť tekutinami inými ako čistá voda. Rovnako si už nemôžeme ani dokúpiť stravu. Preto dáme hlasovanie, či ideme ďalej keď nie je strava, som rozbitý, a čaká nás zrejme zničený les ťažkou technikou od lesníkov počas tmy. Súdiac podľa posledných informácii ľudí čo tadeto išli. Hlasuje sa v prospech môjho zdravia :D…čo som rád, a chytáme stopa od lokálnych chlanov, za čo im vďaka. Naskakujeme na bus v Terchovej a v Žiline si dávame niečo „nečisté“ z dieľne indického fastFood mužíka.
Ten prehodí legendárnu frázu počas mojej nerozhodnosti ohľadom prílohy k vyprážanému syru. „Syr s kečupon…tatárskou….suchý? “ Takto nás pobavil, ale asi aj ja jeho svojím výzorom po celom dni. Konečne ideme vlakom úspešne domov 🙂
Ak by ste chceli čítať tento článok v plnej verzii, vo viac hovorovej verzii 🙂 a neskrátený tak ho nájdete na tomto webe:
http://tyger.sk/4-fatranske-vrcholy-alebo-vsak-ti-mala-fatra-ukaze/