Infikovanie malvérom za posledných 12 mesiacov najčastejšie v Európe zaznamenali používatelia počítačov s operačným systémom Windows a to až u 83% z nich. Zariadenia s operačným systémom Android či Mac OS X tiež neboli voči malvéru úplne imúnne – v priebehu roka sa s malvérom stretlo 13% používateľov zariadení s Androidom a 6% používateľov OS X.
10% používateľov uviedlo, že ich zariadenie bolo infikované malvérom potom, čo navštívili podozrivú webovú stránku a 5% používateľov v prípade pripojenia cudzieho USB kľúča a 6% v prípadne iného infikovaného zariadenia. V prípade inštalácie škodlivej aplikácie, ktorá navonok pôsobila legitímne je to 7%. Ďalších 6% respondentov uviedlo, že malvér sa do ich zariadenia dostal po otvorení infikovanej e-mailovej prílohy. 13% opýtaných nevedelo identifikovať zdroj, ktorým sa malvér dostal do ich zariadenia.
Alarmujúci je fakt, že až štyri z piatich prípadov útokov škodlivého softvéru mali pre používateľov infikovaných zariadení negatívne následky. Najčastejšie (v 32% prípadov) si používatelia všimli spomalený výkon zariadenia, 28% respondentov obťažovala neodbytná reklama (napr. prehliadač používateľa presmerovával na nevyžiadané stránky), v 18% išlo o prítomnosť nevyžiadaného programu na ich zariadení.
Takmer traja z desiatich používateľov (28%) v dôsledku malvérového útoku zaznamenali finančné straty. Obete takýchto útokov totiž museli napríklad zaplatiť „výkupné“ kriminálnikom, a ďalšie peniaze ich stála aj oprava zariadenia, či obnova dát. Mnohí tiež investujú do softvéru, ktorý dôsledky takéhoto útoku eliminuje a niektorí používatelia si v konečnom dôsledku museli zaobstarať nové zariadenie. Po zohľadnení všetkých finančných strát tak malvérový útok vyšiel používateľa priemerne na 125 EUR.
„Neplánovaným finančným nákladom a tiež nepríjemným následkom útoku škodlivého softvéru možno predísť práve obozretnosťou. To napríklad znamená používanie len overených USB kľúčov, nakupovanie aplikácií len v oficiálnych obchodoch, pravidelné aktualizovanie operačného systému a aplikácií a skenovanie súborov pred ich otvorením. Schopnosť predvídať potenciálne nebezpečenstvo a urobiť náležité opatrenia je pre bezpečnosť kľúčová,“ vysvetľuje Peter Aleškin, marketingový riaditeľ pre segment spotrebiteľov na rozvíjajúcich sa trhoch, spoločnosti Kaspersky Lab.
Spoločnosť Kaspersky zároveň pripravila krátky zoznam 10 znakov, ako rozpoznať, že systém bol napadnutý malvérom. Najspoľahlivejším spôsobom, ako zistiť, či bol Váš systém napadnutý malvérom, je oskenovať ho antivírusovým programom.
10 znakov, ako rozpoznať napadnutie malvérom:
- Nečakané zlyhania aplikácií a operačného systému
- Spomalenie výkonu počítača a operačného systému
- Vysoká aktivita pevného disku
- Okná so zvláštnymi upozorneniami najmä pri štarte
- Nezvyčajné hlášky systému
- Chýbajúce alebo nefunkčné programy
- Zvýšená aktivita na sieti aj pri nečinnosti
- Chyby emailového klienta a rozposielanie spamových emailov
- IP adresa na blackliste internetových služieb, či zablokovanie u internetového providera
- Znefunkčnená ochrana počítača
Zdroj: tlačová správa