Vyskúšať si HoloLens na vlastnej koži, a to dokonca priamo na Slovensku? Takáto ponuka sa jednoducho nedá odmietnuť. Okuliarov HoloLens je totiž v celej Európe ako šafránu. Čo sa týka Slovenska, k dispozícii ich podľa dostupných informácií nemá dokonca ani samotný Microsoft. O nič lepšie na tom nie je ani náš český sused.
Zatiaľ jediný kus na Slovensku má k dispozícii spoločnosť Inloop, ktorá sa aktívne podieľa na vývoji aplikácií pre virtuálnu a rozšírenú realitu. Nakoľko HoloLens neprešli certifikáciou pre Európsku úniu, zakúpiť sa dajú len v USA a Kanade. Keď k tomu pridáme vysokú cenu (3000 dolárov), nemôžeme sa čudovať, že nie sú rozšírené. HoloLens sme na vlastnej koži mohli vyskúšať práve vďaka vývojárom zo spoločnosti Inloop, za čo sme im patrične vďační.
Už teraz je HoloLens technológiou pre priemyselné využitie napríklad na tvorbu virtuálnych manuálov ako niečo poskladať alebo opraviť. Pracovník má tieto okuliare nasadené a pomocou modelov v rozšírenej realite je presne inštruovaný, ako má postupovať pekne krok za krokom. Značný záujem už dokonca prejavil aj filmový priemysel. Na otázku prečo sa do HoloLens oplatí investovať nemalé peniaze, je odpoveď jasná – lebo je v tom budúcnosť. A pri našom skúšaní sme si ako v budúcnosti rozhodne pripadali.
Plne samostatné zariadenie s výdržou 3,5 hodiny
Okuliare sú úplne samostatné zariadenie čo znamená, že na ich používanie nie je potrebné vlastniť počítač ani smartfón. Poháňa ich 32-bitový procesor Intel, ktorému sekunduje špeciálna holografická jednotka, 2 GB operačnej pamäte a 64 GB vnútorné úložisko. O zobrazovanie je postarané pomocou dvoch holografických displejov so stranovým pomerom 16:9 a rozlíšením 2,3 megapixelov.
HoloLens obsahuje bohatú senzorovú a kamerovú výbavu. Nájdeme tu kameru pre zachytenie hĺbky scény, štvoricu kamier pre vnímanie prostredia, 2 megapixelovú kameru, ktorá zaznamenáva HD video, 4 mikrofóny, senzor pre meranie osvetlenia okolitého prostredia a špeciálnu jednotku zloženú z akcelerometra, gyroskopu a magnetometra. Z konektorovej výbavy tu nájdeme micro USB, audio jack a pripojenia Bluetooth a Wi-Fi. Aby nedochádzalo k nepríjemnému rušeniu, sú okuliare chladené úplne pasívne, čo je rozhodne dobrým riešením.
Ako sme spomínali, HoloLens je plne samostatné zariadenie a nositeľ nie je obmedzovaný žiadnymi káblami. Zabudovaná batéria podľa dlhodobých skúseností chalanov z Inloopu vydrží 3,5 hodiny nepretržitej náročnej prevádzky. Nabíjanie prebieha pomocou konektora micro USB. Dobiť ju na 20 % kapacity je otázkou necelej hodiny a plnú kapacitu tak dosiahne za približne štyri hodiny. V Inloope to však bližšie neskúmali a nabíjanie riešia tak, že HoloLens dajú nabíjať cez noc. Hoci sa okuliare dajú používať aj počas nabíjania, praktická skúsenosť je taká, že spotreba prevyšuje výkon nabíjačky.
Veľký rozdiel oproti okuliarom pre virtuálnu realitu je v tom, že v HoloLens nemáte uzatvorené celé zorné pole. Veľmi sa tak podobajú klasickým okuliarom, aj tu pozeráte do „sklíčok“. Akurát sa na ne premietajú objekty rozšírenej reality.
Ovládanie gestami, hlasom alebo pomocou príslušenstva
Nakoľko išlo o naše prvé živé stretnutie s HoloLens, ovládanie nám aj napriek inštruktáži robilo značný problém. Potvrdzovanie úkonov prebieha takým štýlom, že hlavou namierite ovládací kurzor na požadovaný prvok a výber potvrdíte pohybom ukazováka. Nie však hocijakým. Potrebné je spojiť palec s prostredníkom a ukazovákom napodobniť kliknutie na myši. Pohyb pre vypnutie aplikácie sa nazýva kvet. Vyzerá to asi tak, že ruku predpažíte dlaňou nahor spojíte všetky prsty a následne ich roztvoríte.
Pre ľudí, ktorým by tieto pohyby robili aj po dlhšej dobe problém, je určené špeciálne príslušenstvo, takzvané klikátko. V skratke ide o ovládač, ktorý držíte v ruke a spomínané gestá nahradíte fyzickým klikaním. Prirodzene nechýba ani ovládanie hlasom, pričom s vykonávaním jednotlivých príkazov pomáha digitálna asistentka Cortana. Pre našincov to má ale veľký nedostatok. Bez angličtiny sa tu jednoducho nezaobídete.
Ako sa to vlastne nosí
HoloLens vážia niečo málo cez pol kila, takže nejde o úplne mušiu váhu, keď si ich ale nasadíte na hlavu zistíte, že to nie je také zlé, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Samotné nasadenie na hlavu z počiatku nepôsobí príliš pohodlne a vyžaduje trochu cviku. Zadný úchyt je našťastie dobre nastaviteľný vďaka čomu okuliare pasujú snáď na každú hlavu a zároveň držia veľmi pevne. Keby s tým bol náhodou problém, v balení je ešte dodatočný popruh, pomocou ktorého je možné nastavenie veľkosti ešte o čosi rozšíriť. Po prvotnom zoznámení s hardvérom a tým, čo kde vlastne je a ako sa to používa, konečne nadišiel čas na to, pohrúžiť sa do tajov rozšírenej reality.
Po spustení je aplikáciu potrebné pripnúť na miesto v rámci miestnosti. Na tieto úkony sú najvhodnejšie steny. Vo vybraných aplikáciách nasleduje proces skenovania miestnosti, aby bolo možné správne rozmiestňovať hologramy. Prebieha to tak, že postupne prechádzate po miestnosti a pozeráte sa na strany, kým aplikácia neoznámi, že má dostatok podkladov.
Naše skúsenosti
Našou prvou skúsenosťou bola hra Fragments, kde sme sa ocitli v roli detektíva a našou úlohou bolo hľadať nové stopy a postupne tak rozvíjať príbeh. Skutočnosť, že sa môžete slobodne pohybovať po miestnosti a pred vami sa postupne odhaľujú nové stopy je ohromná. Z počiatku sme sa po miestnosti len rozhliadali a zisťovali, čo objavíme. Po chvíľke nás hra vyzvala, aby sme sa presunuli na konkrétne miesto. Po presune sa snažíme odhadnúť, čo sa bude diať, keď tu zrazu spoza seba začujeme vzlyky. Otáčame sa a na zemi vidíme skrčenú postavu dieťaťa, ku ktorému sa blíži chlap so zbraňou. Postavy obchádzame z každej strany a tie sú stále pevne na svojom mieste a pokračujú v rozvíjaní príbehu. Je to neskutočný zážitok.
V rámci druhej demonštrácie nasledovala hra RoboRaid, kde na nás útočili zástupy robotov. V stenách miestnosti si prerazili otvory, z ktorých postupne vyliezali. Prepojenie virtuálnej reality s tou „bežnou“ je tak veľmi dobré. My sme sa museli uhýbať ich strelám a zároveň ich pohybom hlavy označiť a gestom ruky po nich vystreliť.
Celkovú atmosféru v hrách vynikajúco podfarbuje prepracovaný priestorový zvuk. Ten sa Microsoftu skutočne vydaril a hoci je k okuliarom možné pripojiť slúchadlá, dôvod prečo to spraviť by ste hľadali len márne. Príjemne nás prekvapila rýchlosť, ako HoloLens dokážu reagovať na podnety používateľa, ako aj samotná jemnosť obrazu. Čo nás ale úplne odrovnalo, je fakt, ako dobre sú virtuálne objekty umiestnené do reality. Môžete ich obchádzať z každého uhla a oni sú stále pevne na svojom mieste.
Používateľské rozhranie a aplikácie
Po vypnutí aplikácií na vás vybehne staré známe rozhranie Metro s aplikáciami vo forme dlaždíc. Niet sa čomu čudovať, veď operačným systémom je Windows 10. V hornej časti rozhrania sú umiestnené informácie o stave Wi-Fi, aktuálny čas, stav batérie a ovládanie hlasitosti. Stredná časť pozostáva z prístupu ku Cortane a samotným aplikáciam. Na spodku potom nájdeme virtuálne tlačidlá pre zachytávanie fotografií a videa.
Spúšťanie aplikácií prebieha tak, že pohybom hlavy namierite na požadovanú aplikáciu a potvrdzovacím gestom ruky ju zvolíte. V prípade, že „kliknete“ na roh aplikácie, objaví sa ponuka s možnosťami odinštalovať a odopnúť z ponuky. Funguje to prakticky rovnako ako vo Windows 10 pre počítače. Čo sa týka aplikácií, vývoj sa síce postupne rozbieha, no už teraz je dostupné značné množstvo aplikácií. Navyše okrem špeciálnych 3D aplikácií je možné používať aj vybrané klasické 2D aplikácie pre Windows. Práca s nimi cez HoloLens veľmi pripomína prácu na bežnom monitore.
Problematické zorné pole
Najväčší nedostatok HoloLens predstavuje zorné pole, ktoré je v prípade objektov rozšírenej reality značne úzke. Hoci celkový pohľad na miestnosť je prirodzený, po rozšírenej realite musíte sem-tam aktívne pátrať. Napriek tomu vás ale rozšírená realita po chvíľke pohltí. Dôležité je podotknúť aj to, že okuliare sú momentálne dostupné len vo verzii pre vývojárov (Development Edition). Pre koncového zákazníka bude určená niektorá z ďalších generácií, kde by mali byť súčasné nedostatky, vrátane obmedzeného zorného pola, vyriešené.
S HoloLens sa najlepšie pracuje v interiéri, a to dokonca trochu tmavom. Vo vonkajšom prostredí je totiž veľmi problematické niečo vidieť a čo sa týka priameho slnečného svetla, tam sú HoloLens prakticky nepoužiteľné.
Otvorená budúcnosť pre HoloLens
Krátke vyskúšanie HoloLens nás zanechalo plných nadšenia a s pevnou vierou v budúcnosť tejto technológie. Hoci už teraz svoje uplatnenie čoraz častejšie nachádza v priemyselnej sfére, do obývačky bežného človeka majú tieto okuliare pred sebou ešte poriadne dlhú cestu.