Cloudové technológie nabrali za ostatné roky na význame priam míľovými krokmi. Do svojej infraštruktúry ich integruje čoraz väčší počet firiem a stoja aj v pozadí tých najväčších služieb, ktoré dnes môžeme používať. Tento trend pritom nevykazuje ani náznak toho, že by v budúcnosti poľavoval, práve naopak. Počas bližšieho predstavenia serverového operačného systému Windows Server 2016 sme získali jedinečnú príležitosť zistiť niečo viac o cloudovej divízií v spoločnosti Microsoft Slovensko a Česká republika.

Na otázky ohľadom cloudových technológií, nových trendov a bezpečnosti nám odpovedal Dalibor Kačmář, riaditeľ divízie Cloud a Enterprise v Microsoft Slovensko a Česká republika. Nakoľko sme ho zastihli v rámci spomínanej prezentácie systému Windows Server 2016, niekoľko otázok padlo prirodzene aj na túto tému. Nezabudli sme sa však spýtať ani na nedávne spojenie slovenskej a českej pobočky Microsoftu, a to aj v kontexte konkurenčného prostredia.

Ako vnímate nedávne spojenie pobočiek Microsoft pre Česko a Slovensko, dotklo sa to vašej divízie?

Pre moju divíziu v princípe žiadna veľká zmena nenastala, jediný rozdiel je v tom, že mám opäť na starosť aj zákazníkov zo Slovenska. Naše trhy sú relatívne blízke a som rád, že zákazníkom môžeme ponúknuť viac obsahu, pretože rozumejú obidvom jazykom. Osobne som zmenu pocítil len na častejšom cestovaní, dokonca spávam v tých istých hoteloch ako pred štrnástimi rokmi, keď som do Microsoftu nastúpil. Po spojení mi pribudli ľudské zdroje, ktoré viem lepšie využiť v kontexte obidvoch zemí. Myslím si, že práve zákazníci z toho budú veľmi benefitovať.

Cloudová divízia Microsoftu vykazovala za ostatné roky vysoký rast, pokračuje v tomto trende aj naďalej?

Sme najrýchlejšie rastúcou divíziou, to potvrdzujú aj celosvetové finančné výsledky Microsoftu za prvý kvartál. Naša divízia Cloud a Enterprise prináša veľkú rentabilitu a je ťahúňom rastu Microsoftu.

Ako v dnešnej dobe vyzerá konkurenčné prostredie?

Hodnotenia firiem Gartner, Forester a podobne nás stavajú do horných priečok v oblasti cloudu, no v poslednej dobe sa okrem našich doterajších konkurentov na trhu objavili noví hráči globálneho pôsobenia ako Amazon, Google a Salesforce, ktorí kvôli včasnému naskočeniu na vlnu cloudu tvoria podstatne vyššiu konkurenciu ako doterajšie spoločnosti napríklad taký VMware.

Môžete nám priblížiť súčasné trendy v cloudových technológiách?

Osobne vidím trendy v troch hlavných oblastiach. Prvou je narastajúca integrácia umelej inteligencie do služieb. V hlavnej miere ide o automatizovanie vyhodnocovania dôležitých dát a rozhodovacích procesov. Ide o dlhodobý trend, ktorý sa v tejto sfére ešte len rozbieha.

Druhá oblasť súvisí s obrovským nárastom dát, ktoré firmy generujú. Firmy majú obrovské množstvo dát, no nie každá z nich vie vyťažiť to čo by  im pomohlo v ďalšom rozvoji. Technológie na pokročilú analýzu dát, ich spracovanie a následnú vizualizáciu už teraz nachádzame v produktoch a službách Microsoftu.

Poslednou oblasťou je takzvaný Internet vecí. Okolo toho je veľký ekosystém a Microsoft tu zastáva len istú časť na trhu. Nikdy nebudeme tieto zaradenia dodávať, my stojíme tam, kde pritečú dáta. Práve tam máme širokú ponuku nástrojov a algoritmov napríklad pre strojové rozhodovanie.

Spomínali ste narastajúci objem firemných dát. Napriek tomu stále panujú obavy z toho presúvať ich do cloudu kvôli umiestneniu mimo hraníc krajiny, kde firma sídli. Vnímate to aj u svojich zákazníkov?

Microsoft je lídrom v oblasti súladu so zákonnými normami a reguláciami, či už tými od Európskej únie alebo lokálnymi. Pre koncového používateľa Európska únia urobila veľmi dobrú harmonizáciu práva, týkajúcu sa kybernetického zákona a zákona na ochranu osobných údajov, ktoré platia naprieč celou Európskou úniou. Zákazníci tak vedia, že pokiaľ dáta ostanú v legislatívnej oblasti EU, teda v datacentrách v Írsku, Holandsku a Nemecku, tak neopustia EU a sú v súlade s platnými normami platnými aj na Slovenku a v Českej republike. Sú však aj zákazníci, ktorí sú prísne regulovaní pri manipulácii s dátami, ktoré zo zákona nesmú vyniesť za hranice daného štátu. Títo však z celkového objemu tvoria malé percento.

Pokiaľ spoločnosť narába s citlivými dátami, musí ich ekvivalentným spôsobom zabezpečiť. Vtedy má v podstate dve možnosti. Buď toto zabezpečenie zaistí vlastnými prostriedkami a tam sa potom pýtam, koľko to bude stáť, alebo využije poskytovateľov, ktorí sú schopní dokladovať, že potrebné zabezpečenie majú ako súčasť svojich služieb.

Akým spôsobom funguje záloha dát v datacentrách Microsoftu?

V prípade služieb Azure je formou minimálneho bezpečnostného variantu zvolená trojitá záloha všetkých dát, pričom každé úložisko je izolované. Keď teda vypadne jedna časť datacentra, služba funguje naďalej. Akonáhle sa zistí, že vzniká nejaký  problém, vytvárajú sa ďalšie zálohy. Ako doplnková služba je vytváranie georedundantnej kópie dát. Vtedy sú dáta zálohované vo viacerých nezávislých datacentrách v jednej oblasti, ktorá spolu geopoliticky súvisí. Dáta sa teda nikdy automaticky nezálohujú medzi Európou a USA alebo Áziou a podobne.

Hybridný cloud už dlho nie je výsadou veľkých firiem, čoraz častejšie ho využívajú práve malé a stredné podniky. Aké výhody im to poskytuje?

Najčastejšie ide o firmy, ktoré ho využívajú ako svoje sekundárne dátové centrum. Javí sa to ako pružné a ekonomicky výhodné riešenie. Ono, postaviť si vlastné datacentrum nie je jednoduchá a lacná záležitosť. Takto majú flexibilitu a časť svojich systémov môžu presunúť do cloudu a tím pádom efektívne vynakladať prostriedky.  Začať môžu v malom a postupne rásť, prenajať si väčší výkon a väčší priestor.

Ďalšou výhodou je práve priestor pre ukladanie dát. Firmy stále využívajú štandardné riešenia na báze pevných diskov. Keď sa ale pozrieme na podstatu ukladaných dát, väčšinou sú to archívne dáta, ktoré sa nepoužívajú a ich objem časom len narastá. Úložiska na báze pevných diskov sú z dlhodobého hľadiska finančne náročné, pretože postupne musia investovať do nového hardvéru a navyše ich spravovať. V cloude dokážeme dáta rozlišovať na horúce, s ktorými sa pracuje a studené, ktoré dlho nečinne ležia a čakajú kým sa s nimi začne pracovať. Pre dlhodobú zálohu je možné používať úplne iné technológie, ktoré sú ekonomicky výhodnejšie ako spomínané ukladanie do diskových polí vo firme.

Po troch rokoch uvádzate novú verziu Windows Server, naposledy išlo o verziu 2012 R2, aké sú najdôležitejšie zmeny?    

Veľké zmeny prebehli v oblasti bezpečnosti. Uviedli sme viacero zaujímavých technológií pre prideľovanie a spravovanie práv  pre citlivé úkony v prípade administrátorov. Udeľovať je možné práva v určitom rozsahu a len na určitý čas, pričom všetky úkony sa auditujú, aby sa dali spätne dohľadať.  Tým sa infraštruktúra môže chrániť pred ľudským faktorom, či už od vlastných zamestnancov alebo pri outsourcovaní. Ďalšou oblasťou je ochrana virtuálnych serverov proti presunutiu, kedy ich dokážeme šifrovať a bez prístupu k dešifrovacím kľúčom s nimi nie je možné pracovať. Server chránime od  momentu, kedy ho fyzicky zapnete až do chvíle, kedy administrátor potrebuje vykonať zmenu alebo pristupovať k dátam.

Ďalším vylepšením je lepšie využitie hardvéru, čo prebieha už roky a pomáha nám v tom virtualizácia a ďalšie optimalizovanie. Pribudla aj podpora takzvaných kontajnerov, čo uľahčuje presúvanie medzi cloudom a vlastnou infraštruktúrou. Prenos virtuálnych serverov nie je úplne triviálny, no použitím kontajnerov sa celý proces zefektívni,  zmenšia sa dáta a spružní celá operácia.

Myslíme aj na koncového klienta, ktorý ma dnes bežne dve a viac zariadení s odlišným systémom a formátom. Cieľom je to, aby zamestnanci mohli pracovať odkiaľkoľvek na akomkoľvek zariadení a s rovnakým zážitkom. Aby to fungovalo potrebujete celú radu technológiu pre prenos vysokého rozlíšenia, videá, zvuku, 3D a podobne. To sú práve tie inovácie, ktoré sú dneska vo vzdialenom prístupe vo Windows Server 2016.

Máte predstavu, koľko zákazníkov bude prechádzať na novú verziu?

Z predajných dát vieme koľko ľudí používa akú verziu systému Windows Server, no prechod je komplikovaná záležitosť. Pri nasadzovaní novej verzie musíme myslieť na množstvo faktorov a vecí, ktoré sú na systém naviazané. Preto je potrebné podrobné plánovanie a testovanie. Vieme použiť napr. Azure, kde vopred otestujeme všetky aplikácie na novom OS. . Nákup a prechod na novú verziu preto nie je rýchly. Najväčší prechod očakávame u používateľov, ktorí majú Windows Server 2003, pretože ten už nie je podporovaný.

Aká je príčina toho, že zákazníci ostávajú pri starších nepodporovaných verziách, kde už riskujú bezpečnosť svojich dát?

Ten dôvod nie je väčšinou, že by nechceli prejsť, problém je ten, že častokrát prevádzkujú staré aplikácie, ktoré s novými verziami systému jednoducho nie sú kompatibilné a ich výrobcovia v mnohých prípadoch zanikli. Vtedy sa držia toho, čo im funguje tak dlho, ako len môžu. Časť zákazníkov môže odrádzať väčšia investícia spojená s vynovením infraštruktúry. Väčšinou sú to ale spomínané zastarané aplikácie a kompatibilita.

Windows Server 2016 prichádza s licenčnou zmenou, môžete nám ju stručne vysvetliť?

Dlhú dobu sme pri licencovaní počítali procesory, teraz začíname počítať fyzické jadrá. Pokiaľ to zjednoduším a vezmem server s dvomi procesormi, pričom každý z nich má 8 jadier, čo je dnes najbežnejšia varianta, tak cena v porovnaní s verziou Windows Server 2012 ostáva rovnaká. Pokiaľ mám však viac ako 16 jadier na jednom serveri, tak môže dôjsť k zdraženiu pretože musíme zalicencovať všetky fyzické jadrá.

Ďakujeme za rozhovor.